Súpis tehelní
Súpis tehelní a tehliarov je katalóg doteraz získaných informácií o výrobcoch tehál na Slovensku, so zameraním sa na 20. storočie, a to predovšetkým na jeho prvú polovicu. Mnohé informácie ale pochádzajú ešte z konca 19. storočia, kedy nastal najväčší rozmach výroby pálenej tehly na Slovensku. V období priemyselnej revolúcie už nastáva rozvoj slobodného podnikania, čo sa prejavilo na vzniku množstva veľkých moderných podnikov, ako aj malých prevádzok miestneho významu. Možno povedať, že väčšina značkovaných historických tehál na Slovensku bola vyrobená práve v týchto rokoch.
Súpis tehelní na Slovensku sa snaží zmapovať a roztriediť informácie z rôznych zdrojov, a to podľa jednotlivých regiónov, tak aby bolo možné ich navzájom porovnávať a postupne určiť chronológiu vývoja tehliarskej výroby v jednotlivých oblastiach.
Počet nájdených výsledkov: 3000 Vytlačiť do PDF
| Okres | Mesto / obec | Tehelňa / tehliar | Poznámka | Zdroj | Dobový názov |
|---|---|---|---|---|---|
| Trnava | Trnava | Dömötör Michael | 1903 NN | Nagyszombat | |
| Trnava | Trnava | Mittacsek Paul | 1903 NN | Nagyszombat | |
| Bratislava | Bratislava | 1926 - Bankovný a komisionálny obchod Knechtsberger a spol. (Gustav Knechtsberger, Titus Zechmeister a Juraj Haid) kúpil dňa 13.3.1926 tehelňu Imricha Rösslera ml.nachádzajúcu sa na záhone Herrentisch a tento už tri roky zastavený závod zamýšla znovu započať. Bankový závod teheľnu tak ako doposiaľ ručnou prácou zamýšľa prevádzať a síce vodou rozmiešaná hlina dá sa do drevených foriem, odtiaľ do sušiarne a konečne do 14 komorovej oblúkovej pece, v ktorej sa vypaľuje. Úplné vyhotovenie tehly trvá asi 8-10 týždňov. | Situačný popis tehelne: Ručná tehelňa, od roku 1921 nepoužitá, 14 komorová pec typu Hoffman, jedna otvorená šopa na sušenie tehál. Odbúranie hliny deje sa na hornej vrstve pôdy, užitočná vrstva je široká 1-1,5 m. | AM B | |
| Bratislava | Bratislava | 1928 - žiadosť o výmaz spoločníka Gustava Knechtsbergera zo spoločnosti Knechtberger a spol. 1929 - Titus Zechmeister a Juraj Haid založili živnosť výroba tehál pod názvom "Bratislavská tehelňa" 9.1.1929 | AM B | ||
| Bratislava | Bratislava | 1946 - sťažnosť národného správcu firmy Huraj Heckler. Správca uvádza, že je to strojná teheľňa s kapacitou 4.500 ks tehál ročnej výroby (pravdepodobne preklep). Podnik mal mimo iné i štyri sušiarne, ktoré na jeseň 1945 dal Národný výbor rozobrať na stavebný materiál na opravu budov v meste. | AM B | ||
| Bratislava | Bratislava | 1896 - Reidner Zsigmond utódai, žiadosť firmy o povolenie na výstavbu 16 - komorovej kruhovej pece a zamestnaneckej ubytovne (projekt Alexandra Feiglera) | AM B | ||
| Bratislava | Bratislava | 1846 - kúpa urbariálnych lamačských pozemkov židom Samuelom Kannom a zriadenie tehelne bez povolenia. | AM B | ||
| Ilava | Pruské | V 18.storočí na mieste hliniska boli postavené dve žiarové pece, kde sa vypalovali tehly a šridle bobrovky. Z týchto vlastných výrobkov bola v roku 1909 postavená nová tehelňa. Potom sa tu vyrávala aj dlažba a falcovka. Po vojne boli stroje premiestnené do iných prevádzok, preto tam museli vyrábať ručne. V roku 1928 teheľňu odkupuje Dunajská banka za 12 miliónov korún, ktorú potom odpredáva, Šteinerovi, Štafovi a Jozefovi Sotorníkovi, ktorý obnovili strojový park. Tehelňu viedol Jozef Sotorník až do 1946, kedy zomrel, potom viedla tehelňu jeho manželka. Neskôr tehelňu predala. | Severoslovenské tehelne 1970 | ||
| Martin | Martin | Tehelňa v Martine bola založená v roku 1878. Majiteľom bol Armand Schulz, ktorý zdedil majetok po predchodcoch.. Osadenstvo tehelne tvorili spočiatku 4 tehliarske rodiny. Tehelňa pozostávala z dvojkomorovej pece a vyrábala 200-250 tisíc ks tehál. V roku 1898 sa prikročilo čiastočne k výrobe strojovej. K väčšej prestavbe prišlo v 1924 postavením kruhovej pece s nadpecnými sušiarňami. Zároveň sa začala výroba mechanizovať a vyrábať širší sortiment. | Severoslovenské tehelne 1970 | ||
| Kysucké Nové Mesto | Radoľa | Prvá zmienka o tehelni v radoľe je z roku 1921, kedy občania vyrábali ručne tehlu v dvojitých formách a vypaľovali v milieroch. V roku 1938 pán Švaňa s pánom Svrčkom postavili niekoľko prírodných sušiarní, vykopali zemnú pec a začali zo strojovou výrobou asi 500.000 ks ročne. V roku 1942 odkúpil túto výrobňu pán Ondráček, rozšíril prírodné sušiarne na 7 kusov a čiastočne zmechanizoval výrobu. | Severoslovenské tehelne 1970 | ||
| Martin | Sučany | Závod postavil v roku 1898 Schulz ako sezónu prevádzku. Spočiatku boli postavené len prírodné šopy na sušenie, v neskorších rokoch umelé sušiarne v počte 30 komôr. Hlina bola vozená na vozíkoch a spracovávaná nohami. Napriek tomu bol vyrábaný široký sortiment. Výrobňa v roku 1946 vyhorela, bola zachránená pec. | Severoslovenské tehelne 1970 | ||
| Turčianske Teplice | Diviaky | Patril súkromníkovi Tencerovi. Výroba bola jednoduchá, vyrábala sa len plná pálená tehla, ktorá sa vypaľovala v poľných peciach. Sušenie bolo prevádzané v tzv parazoloch ako i v prírodných sušiarňach. | Severoslovenské tehelne 1970 | ||
| Námestovo | Zubrohlava | Po výstavbe tehelne sa stal vedúci akcionár Zemančík. V roku 1947-48 vybudovali pec s plechovým komínom a lisovňu, dve Kellerove sušiarne a dve sušiarne prírodné. V roku 1948 začali výrobu tehál a stali sa prvou tehelňou na Hornej Orave. Znárodnená bola v roku 1950. | Severoslovenské tehelne 1970 | ||
| Piešťany | Vrbové | Od roku 1944 vyrábali ručne v letných mesiacoch plnú tehlu, Výlisky odvážali do kôlni a do kruhovej pece pomocou plošinových vozíkov a z pece ich vyvážali tragačmi. | Západoslovenské tehelne 1976 | ||
| Trnava | Trnava | Závod Trnava 1 (Diamantova tehelňa) začal v roku 1898 vyrábať plnú tehlu. Výlisky sušili v kôlňach a pálili v kruhovej peci, do ktorej ich navážali a vyvážali pomocou tragačov. | Západoslovenské tehelne 1976 | ||
| Trnava | Trnava | Závod Trnava 3 (Jurkovičova tehelňa) postavili v roku 1894 ako sezónnu výrobu plnej tehly. Všetky práce robili ručne. Nakladanie suroviny, jej orez, orezávanie výliskov, navážku do kôlní, navážku a vyvážku do pece uskutočňovali tragačmi. | Po zmene majiteľa v roku 1920 architekt Dušan Jurkovič zaviedol elektrický pohon strojového zariadenia, valcov a lisu, ručné orezávanie nahradil strojom. Výlisky odvážali plošinovými vozíkmi. Rozšíril aj sortiment. |
Západoslovenské tehelne 1976 | |
| Nové Mesto nad Váhom | Nové Mesto nad Váhom | Surová výroba plnej tehly sa v tomto závode datuje od roku 1896. Celá výroba bola ručná, V letných mesiacoch tvarovali tehly do formičiek. Sušili ich na priestranstve a vypaľovali v poľnej peci. | Roku 1935 postavili lisovňu s valcami, lisom a kruhovú pec. | Západoslovenské tehelne 1976 | |
| Trenčín | Trenčín | Prevádzka sa v závode začala v roku 1900. Sezónne vyrábali plnú tehlu cez valce a lis s ručným orezom. Výlisky sušili v kôlňach a pálili v dvoch poľných peciach. V roku 1902 postavili kľukatú pec, ktorá v pôvodnom stave slúži dodnes (rok 1976). | Západoslovenské tehelne 1976 | ||
| Trenčín | Zamarovce | Existencia závodu sa datuje od roku 1901, strojové zariadenie (rýchlobežné valce a lis poháňali dieselové motory) slúžilo na sezónnu výrobu plnej tehly. Na osobitnom lise vyrábali v malom aj škridlu. Navážku do kôlní a do kruhovej pece sa robili tragačmi. | Západoslovenské tehelne 1976 | ||
| Senica | Borský Svätý Jur | Od roku 1932 tu vyrábali ručne v letných mesiacoch plnú tehlu. Na sušenie výliskov slúžili kôlne a na pálenie kruhová pec. | Západoslovenské tehelne 1976 |
