Súpis tehelní
Súpis tehelní a tehliarov je katalóg doteraz získaných informácií o výrobcoch tehál na Slovensku, so zameraním sa na 20. storočie, a to predovšetkým na jeho prvú polovicu. Mnohé informácie ale pochádzajú ešte z konca 19. storočia, kedy nastal najväčší rozmach výroby pálenej tehly na Slovensku. V období priemyselnej revolúcie už nastáva rozvoj slobodného podnikania, čo sa prejavilo na vzniku množstva veľkých moderných podnikov, ako aj malých prevádzok miestneho významu. Možno povedať, že väčšina značkovaných historických tehál na Slovensku bola vyrobená práve v týchto rokoch.
Súpis tehelní na Slovensku sa snaží zmapovať a roztriediť informácie z rôznych zdrojov, a to podľa jednotlivých regiónov, tak aby bolo možné ich navzájom porovnávať a postupne určiť chronológiu vývoja tehliarskej výroby v jednotlivých oblastiach.
Počet nájdených výsledkov: 3000 Vytlačiť do PDF
| Okres | Mesto / obec | Tehelňa / tehliar | Poznámka | Zdroj | Dobový názov |
|---|---|---|---|---|---|
| Žiar nad Hronom | Hronská Dúbrava | 1921 - Vilém Herz založil tehelňu v obci Dúbrava (Tekovská župa), sídlo firmy Kremnica Pohronská tehelňa Herz Vilém Grantaler Ziegelei Wilhelm Herz Garamvőlgyi téglagyár Herz Vilmos. | ŠA BB | ||
| Zvolen | Zvolen | 1905 - založenie firmy Štefan Primusz. | ŠA BB | ||
| Trnava | Trnava | V roku 1866 sa v ročenke ako nájomca trnavskej mestskej tehelne uvádza Johann Gottlieb Reidner, ktorý si rovnako prenajímal aj bratislavskú mestskú tehelňu. Trnavská tehelňa mala vtedy 2 pece, 21 zamestnancov, z toho 13 mužov a 8 žien. V roku 1877 jeho syn Gustav Adolf Reidner tehelňu kupuje. Táto sa už v tom období rozkladala na dnešnej Hlbokej ulici, okrem malej prevádzky na juhovýchode mesta. Do tohto obdobia môžeme zaradiť tehlu s detailne spracovaným trnavským erbom – Kristovu hlavu s písmenom R. Jeho brat Sigmund, ktorý kúpil mestskú tehelňu v Bratislave, používal rovnakú grafiku – písmeno R s bratislavským erbom. Keď v 80. rokoch 19. storočia Reidner zomiera, dedí tehelňu jeho vdova Róza Reidner. Tá neskôr tehelňu pravdepodobne prenajímala – písmeno R v značke nahradili W či K. | NAGY 2018 | ||
| Trnava | Trnava | Začiatkom 20. storočia kupuje Reidnerovu tehelňu Michal Dőmőtőr. Vyrába tehly s nápisom Dőmőtőr N Szombat, ale výroba nemôže konkurovať vtedy už zabehnutej modernej prevádzke Mittacsekovej tehelne, ku ktorej sa začiatkom storočia pridajú ďalšie dve tehelne s výkonnými kruhovými pecami a parnými strojovňami. Dőmőtőr, už vtedy v pokročilom veku, sa nemôže odhodlať k tak rozsiahlej investícii ako je prestavba starej ručnej tehelne. V 20. rokoch tehelňu prenajíma bratom Weiszovcom. Všetko sa ale zmení, keď v roku 1927 prijíma za spoločníka svojho vnuka Andreja Osmitza. O dva roky, po smrti starého otca prevezme vedenie, hoci ¼ zdedí aj jeho strýko, Michal Dőmőtőr, právnik z Budapešti (tento podiel odkúpi až v roku 1938). Andrej Osmitz ponecháva tehelni dedovo meno, ale inak nič – v tridsiatich rokoch celú tehelňu kompletne prestavia a zmodernizuje. Vedie ju potom až do znárodnenia v roku 1948. | NAGY 2018 | ||
| Trnava | Trnava | Koncom 19. storočia vzniká na Kopánke (pri Špačinskej ceste) nová moderná tehelňa s progresívnym názvom Első nagyszombati körkemence téglagyár – Prvá trnavská tehelňa s kruhovou pecou. Než si ale Pál Mittacsek v roku 1891 založil vlastnú firmu, vyrábal v Trnave tehly ako spoločník známeho bratislavského tehliara Rősslera (1887) a neskôr Pohlnera (1889). V roku 1913 ho ale vystriedalo iné známe meno – tehelňu kúpil jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Dušan Jurkovič. Jurkovič až do roku 1925 ponechal tehelni pôvodný názov – Prvá trnavská parná tehelňa Pavla Mittačka – nástupca, až potom zmenil názov na Jurkovičova teheleň. Hoci tehelňu ako správca viedol Jurkovičov brat Ladislav, Dušan Jurkovič bol nadšeným inovátorom a propagátorom nových typov dutých tehál a tvaroviek, ktoré vyrábal od roku 1921. Jurkovičovci tehelňu výrazne zmodernizovali a začali vyrábať najrozličnejšie druhy stavebnej keramiky ako hurdisky, tehlové obkladačky a dlaždice. Neskôr v roku 1947 tehelňu zdedil syn Dušana Jurkoviča Pavol, krátko na to však bola znárodnená. Ing. Pavol Jurkovič bol medzi rokmi 1946 – 50 riaditeľom národného podniku Západoslovenské tehelne, pod ktorý, od roku 1948, patrili aj všetky štyri trnavské tehelne. | NAGY 2018 | ||
| Trnava | Trnava | Začiatkom 20. storočia sa objavuje nové tehliarske meno – Ferdinand Diamant. Postavil si novú modernú tehelňu na Hornom predmestí pri Bučianskej ceste. Tehelňa nebola postavená v hliníku, ale nad ním, nad miestom, kde stál starý cukrovar. Bola tu postavená výkonná 16 komorová pec. Až do roku 1918 používala pravdepodobne názov Nagyszombati téglagyár Részvénytarsaság (NTR) – Trnavská tehelňa, akciová spoločnosť. V roku 1918 je založená firma s názvom Heinrich Diamant & comp., v tridsiatich rokoch aj s pridaným dodatkom Trnavská tehelňa. Vzhľadom na židovský pôvod majiteľov bol podnik v rokoch 1940-41 arizovaný aktívnym gardistom Jozefom Bilíkom Záhorským (pochádzal zo Senice). V tom čase už Diamantove meno medzi spoločníkmi nefigurovalo, vlastníkmi boli Alexander Adler a Fridrich Matzner, hoci tehelňa bola stále vedená ako Diamantova. Jozef Bilík Záhorský nechal vyššie menovaných majiteľov odtransportovať do koncentračného tábora, skadiaľ sa už nevrátili. Tehelňu viedol ďalej pod menom Trnavská tehelňa. Po vojne bola, tak ako ostatné tehelne, začlenená do národného podniku Západoslovenské tehelne, v rámci ktorého, spolu s Jurkovičovou tehelňou, pracovala ešte do 80. rokov 20. stor.. | NAGY 2018 | ||
| Trnava | Trnava | Tehelňu Simona Schenka a Izidora Rotha založili v roku 1907, priamo v starom opustenom hliníku, na juhovýchodnom rohu mesta. Fabrika bola menšia než tehelňa Jurkovičova či Diamantova a spočiatku vyrábala len plné pálené tehly. Sortiment rozšírili až o niečo neskôr. Táto tehelňa bola v roku 1941 tiež arizovaná, Dr. Igorom Kováčom. Hoci bola po znárodnení tiež zaradená do n.p. Západoslovenské tehelne, spolu s Dőmőtőrovou bola takmer okamžite uzavretá a v týchto lokalitách bola naplánovaná výstavba nových obytných štvrtí. | NAGY 2018 | ||
| Poltár | Kalinovo | Prvú fabriku na žiaruvzdorný tovar na území Slovenska založil v roku 1867 Peter Kraus v Kalinove na Cerinách. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | ||
| Poltár | Poltár | Druhú šamotovú továreň továreň dal postaviť barón Alojz Baratta v Poltári, do prevádzky bola uvedená v roku 1869. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | ||
| Poltár | Poltár | Alojz Baratta dal postaviť aj filiálku poltárskej továrne v blízkom Zelenom, v ktorej výroba začala v roku 1882. Okrem šamotovej tehly vyrábali a škridle, drenážne rúrky, obkladačky a rôzne kameninové a kachliarske výrobky. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | ||
| Poltár | Kalinovo | Od roku 1880 existovala aj ďalšia továreň tohto druhu v Hrabove - Hliniská (dnes m.č. Kalinova), tá však ešte pred rokom 1900 zanikla. Stála v časti chotára Za hájom a jej majiteľom bol Pavel Kojnok. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | Hrabovo | |
| Poltár | Kalinovo | Prvý priemyselný podnik na výrobu šamotu bol založený v roku 1890 v Kalinove s názvom "Deutsch Bertalan chamotte és agyagárúgyár". Založil ho Bartolomej Deutsch z Kalinova, spolumajiteľom bol Peter Kraus obyvateľ Poltára. 1907 - modernizáciu nevládal majiteľ financovať sám, preto sa šamotka zmenila na účastinnú spoločnosť. 1909 - bola už továreň úplne zrekonštruovaná a dokončené boli nové stavby (18- komorová pec na vykurovanie plynom, ktorej mesačná kapacita bola približne 100 vagónov tehál). 1915 - nový názov firmy Kalinovská maďarská šamotová továreň, úč. spol. 1918 - získala Reichmanovu továreň na výrobu škridiel. 1923 - väčšinu akcií spoločnosti získali slovenský podnikatelia , z názvu firmy vynechali prívlastok "maďarská". 1932 - sa nákupom od bratov Sabóovcov väčšiny účastín zmocnil Ondrej Ročkár. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | ||
| Poltár | Kalinovo | 1901 - Začal v Kalinove aj druhý závod , situovaný neďaleko železničnej stanice. Vyrábal krytinu a stavebné tehly. Majiteľom bol Alexander Reichmann z Brezničky. Zamestnávala 60-70 robotníkov. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | ||
| Poltár | Poltár | Od konca 19. stor. bolo v Poltári viacero tehelní - od roku 1889 Karuszova, Kolimárova a od 1907 Trojanovičova. Tehly sa okrem fabrík vyrábali aj v malom, ručným spracovaním. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | ||
| Lučenec | Lučenec | V roku 1910 založil parnú tehelňu Juraj Rakoťai. Tehelňa sa špecializovala na výrobu tehál. Výrobný proces bol automatizovaný a uľahčovali ho viaceré technicky progresívne zariadenia. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | ||
| Lučenec | Lučenec - Slatinka | V roku 1890 založil tehelňu v Slatinke gróf Cebrián, ktorej výrobný sortiment bol bohatší - tehly, škridle, ozdobné črepy a odvodňovacie rúry. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | Slatinka | |
| Lučenec | Fiľakovo | V roku 1897 založil parnú tehelňu vo Fiľakove Ervin Stefani, ktorá okrem tehál produkovala aj odvodňovacie rúry. | ADAMOVÁ - TURČAN 2011 | ||
| Topoľčany | Topoľčany | Gizela tehelňa patrila medzi najväčšiu tehelňu na území mesta Topoľčany. Nachádzala sa na parcelách naľavo od starého cintorína, až po železničnú ulicu /od dnešnej Krušovskej ulice až po ul. M. Rázusa. Dnes je tam budova Bytového podniku TOMA a ďalšie firemné budovy a sklady. Dňa 27.1.1920 odkúpil Finkelstein Vilém a Finkelsteinová Mária (rod. Štrasser), každý v jednej polovici. Na základe kúpnopredajnej zmluvy zo 17.10.1920 bola prevedená tehelňa v prospech Gigela tehelňa úč.spoločnosť vo Veľkých Topoľčanoch (predchodca Velkotopolčanska Parna Tehelna úč.spoločnosť). Dňa 15.12.1936 bolo (na základe konkurzu) prevedené vlastnícke právo v prospech Hospodárskej banke úč. spol. v Topoľčanoch. A to pre podlžnosti a machinácie V. Finkelsteina voči daňovému úradu v Topoľčanoch. Následne v roku 1938 bolo prevedené vlastnícke právo, na základe kúpno-predajnej zmluvy) na Máriu Finkelsteinovú, rod. Strasserová. Podľa rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu v BA bol zahájený prevod nehnuteľností na firmu Štefan Palcát, tehelňa Topoľčany (arizácia žid. majetku). V roku 1948 bola na tehelňu uvalená národná správa a pokračovala zápisom zo dňa 3.3.1950. Podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti vkladá sa vlastnícke právo: Ľudevikovi Lukešovi, Bratislava, s tým, že platí stále uvalená nútená správa. | DANKO 2019 | ||
| Topoľčany | Topoľčany | V liste vlastníctva z roku 1909 sa spomína Pokorný János, v roku 1910 Lőwbeer Dávid, .... V auguste 1919 dedí Pokorný Ludvik, v roku 1938 sa spomínajú mená David Lőwbeer, Regina Lőwbeer rod Schlesinger, ...atď. V roku 1941 sa zapisuje na domový majetok uvalenie dočasnej správy - arizoval Bélo Škvorák. Následne zrejme Škvorák predal tehelňu Jozefovi Zárubovi, ktorý je ešte prevádzkoval. No tehelňa už patrila Okresnému priemyslovému kombinátu Topoľčany. Nakoniec skončila tehelňa vo vlastníctve Okresného stavebného podniku Topoľčany, ktorý ju zbúral v 70-tych rokoch a postavil svoje nové objekty pre vlastnú potrebu. Tieto budovy tam stoja dodnes. Podľa nedoložených informácií od pamiatkárov, pravdepodobne prevádzkoval tehelňu Michal Farský po roku 1913, tehla MF, M a je pravdepodobné, že aj tehly FG, Fi, F i4....., ktoré sa objavujú na miestnom židovskom cintoríne, v starých mestských objektoch v centre mesta, na tržnici. | DANKO 2019 | ||
| Topoľčany | Topoľčany | Na mapách z 19. stor. je vidieť tehelňu, kaštieľ a priľahlé budovy s parkom, cukrovar. Patrila Štumerovcom od roku 1877, keď kúpili kaštieľ v dnešných Tovarníkoch aj s tehelňou. Vyrábali tehly s označením S 1877 K. | DANKO 2019 |
