Stredoveké tehly na Slovensku |
| Pridal Laterarius (laterarius) dňa 02 Nov 2011 |
Peter Nagy
Na rozdiel od výrobcov tehál v starovekej Rímskej ríši či v novoveku, stredovekí tehliari svoje výrobky nesignovali značkou majiteľa manufaktúry či tehliarskeho majstra. Preto stredovekí výrobcovia tehál zostávajú neznámi a tak podľa výrobkov ich tehelní nevieme poznať, kto sa rozhodol dať postaviť tú ktorú budovu. V riešení otázok o pôvode jednotlivých tehál môžu pomôcť len skromné písomné pramene.
Príčinou tejto anonymity mohlo byť zmýšľanie stredovekého človeka, v ktorom bolo vystavovanie seba samého do popredia považované za hriešnu pýchu. Veď ani najvýznamnejší umelci tejto doby nepodpisovali svoje diela. Takisto to vyplývalo z odlišného výrobného postupu. Tehliarske formy v stredoveku nemali dno a z foriem sa tehly vytláčali rukou. Novšie formy kolkované tehly mali dno s vyrytou značkou a z formy sa tehly vyklápali.
Po odchode rímskych jednotiek z nášho územia sa vytratila na dlhé storočia i znalosť výroby tehál. Znovuobjavovať sa začala až v 9.-10. storočí.
Jednou z rady otázok zostáva, akými cestami sa k nám tradícia výroby tehál v tom období importovala a udomácňovala. V. Mencl uvažuje o vplyvoch staviteľstva z Lombardie na základe architektonických detailov (Mencl 1937, 151). Neuvádza ale žiadnu písomnú zmienku o prítomnosti talianskych majstrov. Tí by mohli byť pozvaní len pri príležitosti výstavby významnejšieho objektu.
Prvé tehlové stavby u nás sú ale prevážne vidiecke kostoly. Ich výskyt nebol plošný a zdá sa, že ani nesúvisel s dostupnosťou iných stavebných materiálov. V jednej dedine je stredoveký kostol tehlový, v susednej je kostol z toho istého obdobia kamenný. Indikuje to skôr migráciu obyvateľstva vo väčšom rozsahu. Najsilnejšou kolonizáciou v stredovekom Uhorsku bola práve kolonizácia nemecká. Prebiehala vo viacerých etapách, prvá začala už v 12. stor. v rámci kristianizácie Uhorska, kedy bolo i postavených mnoho sakrálnych stavieb. Najsilnejšia vlna kolonizácie prebiehala v pol. 13. – 15.stor., v rámci dosídlenia oblastí vyľudnených tatárskym vpádom (Horváthová 2002, 9). Práve v tomto období (12. – 13. stor.) sú na južnom Slovensku postavené prvé tehlové stavby v románsko-gotickom štýle. Dediny so stavbami týchto kostolov sa zhodujú s tými, ktoré osídľujú nemeckí kolonisti (Varsík 1984). Ako príklad možno spomenúť niekoľko: Hamuliakovo, Kalinkovo, či Svodín. V Nemeckých krajinách bola tehla v tom období veľmi populárna a bolo by preto prirodzené, ak by po tomto materiály siahli i vo svojom novom domove. Podobné úvahy sa nachádzajú i v poľskej literatúre, kde sa uvádza, že najstaršie stredoveké tehlové kostoly boli postavené v súvislosti s nemeckou kolonizáciou, s využitím „nového importovaného materiálu“ (Kąsinowski 1970, 47).
Nie je však vylúčené, že výroba a používanie tehál na stavbách sa k nám prenikali zároveň aj z iných krajín. Napríklad z už Menclom spomínaného severného Talianska (Mencl 1937, 151). Vysledovať tento príchod by sa snáď dalo tradičnou archeologickou metódou – porovnávacou tvarovou analýzou. Je pravdepodobné, že si každý prichádzajúci tehliar priniesol know-how výroby tehál zo svojho predchádzajúceho pôsobiska. Stredoveké tehly sa navzájom líšia hlavne svojimi rozmermi Porovnaním rozmerov výrobkov a spôsobov ich výroby so zahraničnými tehlami je snáď možné dopátrať sa krajiny, skadiaľ dotyční stavitelia prišli. Napríklad pre severonemeckú a poľskú gotickú architektúru sú typické tehly hrubé cca. 10 cm. U nás sa tieto rozmery vyskytujú najmä na Spiši. Talianskym vplyvom by bolo možné pripísať výskyt dlhých formátov prstovaných tehál v Malej Mači (zber J. Urminského) a Muránskom hrade (zber autora). V prípade Slovenska je však takýto výskum vo svojich začiatkoch.
Po celý stredovek sa u nás tehla využívala prevážne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Stavali sa z nej najmä klenby a špalety okien a dverí. Výnimkou je napríklad mesto Trnava, kde bola tehla v stredoveku používaná ako na stavbu meštianskych domov tak hradieb a tiež románsko-gotické kostoly na južnom Slovensku datované do 13. stor. (Mencl 1937, s. 301-327). Okrem trnavských mestských hradieb je ďalšou tehlovou pevnostnou stavbou stredovekého Slovenska hrad Parič v Trebišove.
Markantný nárast kvantity v používaní tehál nastáva v strednej Európe až v 16. storočí. Napríklad mesto Pardubice bolo v tom čase po požiari postavené takmer výhradne zo stavebnej keramiky. V nastupujúcej renesancii a najmä v baroku tehla skoro úplne vytlačila kameň ako stavebný materiál.
Pod pojmom stavebná keramika rozumieme hlavne tehly, dlaždice, strešnú krytinu, potrubia a architektonické články – tzv. tvarovky.
Možno rozlíšiť dva hlavné typy stredovekých tehál, nazývane plevovky a prstovky . Vo všeobecnosti sa v odbornej literatúre každý tento typ tehly stotožňuje s určitým časovým horizontom – plevovky sa považujú za typ románskej a prstovky za typ gotickej tehly.
Plevovky sú špecifické obsahom organických ostrív (prímes obilných pliev) v použitej hline. Pri vypálení sa plevy spália a zostanú po nich stopy v podobe malých dutiniek v tehle. V gotike sa plevy postupne vytrácajú a pri prstovkách sa už ako ostrivo používal piesok. Rozdiel je aj v povrchovej úprave, kým plevovky boli hladené, prstovky sa vyznačujú pozdĺžnymi žliabkami, ktoré boli vytvarované počas výroby prstami do vlhkej hliny – tzv. prstovanie.
Aj keď boli veľké rozdiely medzi rozmermi jednotlivých tehál, dá sa povedať, že románske tehly boli vo všeobecnosti väčšie ako gotické. Jeden z typických románskych rozmerov nachádzaným u nás je 29 x 15 x 5 cm. Naproti tomu sa gotické tehly blížili často k rozmeru 24 x 12 x 5 cm. Neskoršie renesančné tehly sa zase vyznačovali väčšou šírkou 24 x 16 x 5 cm a hladeným povrchom.
Je ale možné nájsť aj prechodné exempláre, u ktorých sa napríklad vyskytuje zároveň plevovanie aj prstovanie, či prstovky s renesačnými rozmermi.
Špecifickým znakom vyskytujúcim sa na tehlách sú rôzne odtlačky a tehliarske značky. Tehliari označovali svoje výrobky najmä v dobe rímskej a v novoveku. Kým pre rímskych remeselníkov je typické vtláčanie kolku výrobcu tipáriom do už vyformovaného výrobku, pre novovek je najbežnejšia značkovaná tehla robená vtláčaním do negatívnej reliéfnej značky vopred vyrytej na dne formy. Vyskytujú sa však aj iniciály či číslice, ryté do hotových výrobkov. Za takéto stredoveké tehliarske značky možno snáď považovať prstom ryté línie v tvare písmena A na tehle z Rimavských Janoviec, či tenkým ostrým predmetom vyryté číslice IX a akýsi predmet pripomínajúci tvarom zvonec na plevovej tehle z kláštora v Bzovíku (nález M. Blahovského). V tomto prípade je zaujímavý fakt, že v 12. a 13. storočí, kedy bola táto tehla vyrobená, bola v bzovíckom kláštore zvonolejárska dielňa (Gembický 2005, 238). Pravdepodobne doteraz najstaršou známou zachovanou značkovanou tehlou na Slovensku je tehla z Banskej Bystrice. Je na nej vyobrazený erb mesta používaný údajne najneskôr do konca 15. storočia (tehlu a informácie o nej poskytla dr. M. Mácelová). Pri pamiatkovom – architektonickom výskume Františkánskeho, neskôr Vojenského kostola v Komárne boli nájdené vo výkope zlomky i celé tehly na ktorých je napísané neskorogotický písmom 1542 (Fašangová – Lukáčová a kol. 1980-1981, 7). Pravdepodobne sa jedná o na Slovensku dosiaľ najstaršie nájdené tehly s dátumom výroby. Tehly sa však stratili, a tak ich nemožno prezentovať. Tieto poznatky ale dávajú nádej, že bude možné v budúcnosti zaznamenať aj ďalšie podobné nálezy.
Otlačky zvieracích nôh sa na tehlách vyskytujú pomerne často. Ich vznik možno pripisovať skôr náhode než zámeru. Vytvarované tehly sa pred výpalom sušili v otvorenej sušiarni niekoľko mesiacov. Za ten čas mohlo odtlačiť do mäkkej hliny svoje stopy akékoľvek zviera, ktoré sa v tomto priestore pohybovalo. Najčastejšie sú to otlačky psie a mačacie, vyskytujú sa ale aj stopy divo žijúcich zvierat ako líšky, kuny alebo rôznych vtákov.
Tvar tehál sa líši podľa použitia. Okrem najbežnejšieho tvaru pravidelného hranola, sa objavuje aj typ tehly využívanej do klenieb, ktorá má v reze tvar pravidelného alebo pravouhlého lichobežníka (klenovka).
Vyskytovali sa aj mnohé iné tvary tehál, ktoré mali zároveň dekoratívnu funkciu - architektonické články. Do neskorého stredoveku sa u nás využívali len zriedka, napr. keramické klenobné rebrá kostolov v Šamoríne či Šámote. S prichádzajúcou renesanciou prišiel i rozvoj týchto tehál, ako sú napr. rímsovky alebo keramické ostenia okien z Červeného kláštora.
Použitá literatúra
Gembický, J. 2005: Zvony a zvonolejári v archívnych prameňoch. In: Monumentorum tutela, Ochrana pamiatok 16/2005. Hnuteľné kultúrne pamiatky. Bratislava. s. 226 – 241.
Fašangová, L. – Lukáčová, E. – Kocková, E. – Kolářiková, E. 1980-1981: Umelecko – historický a architektonický prieskum Františkánskeho, neskôr vojenského kostola v Komárne s priľahlým areálom. Bratislava. uložené v KPÚ Nitra T 111A, obr.107, 108, s.7
Horváthová, M. 2002: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel a odievania. In: Interethnica 4. Komárno – Dunajská Streda, s.1-123.
Kąsinowski, A. 1971: Podstawowe zasady murarstwa gotyckiego na Pomorzu Zachodnim. In: Studia i materiały z historii kultury materialnej Tom XLIII. Studia z dziejów rzemiosła i przemysłu Tom 10. Wrocław-Warszawa-Krakow, s.47-131.
Mencl, V. 1937: Stredoveká architektúra na Slovensku. Praha – Prešov.
Varsik. B. 1984: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava.
a nálezy na Slovensku v roku 1978. Nitra, s.279.
Posledná zmena: 21 Dec 2011 o 10:45
Späť
